petrohradské dobrodružstvo

Ľudkovia moji, po dlhom čase sa vám z Petrohradu ozývam opäť. Áno, áno, z Petrohradu, nie z petergofského zapadákova... Podarilo sa nám nájsť byt!!! A bývame v ňom už takmer mesiac:) Totiž... Po nekonečnom víkende čakania na spásonosný hovor od nášho kamaráta a zároveň realitného agenta Vasiu sme od neho v nedeľu večer dostali mail. Ceny bytov v Petrohrade sú vyššie ako horná hranica našej ponuky a mali by sme ju ešte raz prehodnotiť, písal nám. Náladu nám nezlepšil. Ľahli sme si so smútkom v duši a nádej sa nám s prichádzajúcim spánkom vytrácala z mysle. ALE v pondelok po škole sa situácia obrátila o 180°. Na mobile mi svietil oznam o neprijatom hovore od Vasiu. Keď sme mu volali späť, povedal nám, že niečo predsa našiel, že byt je na Vasilievskom ostrove (časť Petrohradu, kde je aj naša univerzita, od bytu len 2 zastávky metrom do centra!) a máme si ho ísť obzrieť ešte dnes. VEĽMI sme sa potešili :) V byte nás už netrpezlivo očakávali majiteľ a jeho realitný agent. Poukazovali nám izby, v skratke spomenuli internet, kúrenie, vodu, a hoci sme sa snažili tváriť odmerane a povedali sme im, že sa im ozveme až na druhý deň, hneď sme vedeli, že byt berieme. Trojizbový, na siedmom poschodí, s oknami vo východo-západnom smere a útulnou kuchyňou plnou riadov... kto by to nebral!!! Hoci mal svoje chybičky, najväčšou bola špina... Po podpísaní zmluvy sme sa sem na ďalší deň presťahovali (auto nášho ruského kamaráta Olega praskalo vo švíkoch :)) a začali sme upratovať. Povyhadzovali sme kilá starého šatstva, skazeného jedla a haraburdia, čo nám tu majiteľ nechal na pamiatku, umytie WC a kúpeľne trvalo 4 hodiny a samotnú kuchyňu sme čistili jeden celý deň! Po upratovacom trojdní sa nám bytík odplatil čistotou, útulnosťou a trvale dobrou náladou. V tomto smere sa už vôbec nemám na čo sťažovať a ďakujem Bohu a všetkým, ktorí na nás mysleli:) Stal sa zázrak! :))) Zázrak sa podaril aj vďaka našim dvom novým spolubývajúcim. Volajú sa Melih a Fatih, sú z Turecka a spoznali sme ich ich na petergofskom intráku. Študujú v Petrohrade už od septembra, tiež sa snažili nájsť byt, ale pre dvoch to bolo veľmi nákladné, tak sa vzdali a pomocou vodky (jedinej útechy v Petergofe) sa snažili zmieriť so svojou situáciou. Vodka sa im však prepila (a našťastie na nich nezanechala žiadne nepriaznivé stopy:)) a keď sme za nimi prišli s naším nápadom, vliali sme do nich novú nádej. My baby sme za nich strašne vďačné. Po prvé, bez nich by sme si byt vôbec nemohli dovoliť. Po druhé, pri piatich ženských na takom malom priestore je mužský prvok veľmi dôležitý! :))) Robíme si zo seba prču, kecáme, učíme sa variť turecké jedlá, my baby máme koho ohovárať :D... A po tretie, aspoň hodinu do dňa sme okrem školy nútené hovoriť po rusky, čo je len dobre :) Za všetky milé príhody spomeniem aspoň to, ako sa nás Melih pri ceste do obchodu pýtal, či niečo nechceme. Lenka si vymyslela loď, ja lietadlo a on nám ich naozaj doniesol!!! Vyrobené z papiera, z nápisom Turkish Airlines! Veľmi sme sa smiali! A Fatih nás s kamarátmi pozval do čínskej reštaurácie na oslavu dňa žien! Dostali sme od neho ruže a mail s prianím po slovensky! No, máme sa radi a skvelé od nich je aj to, že zvládajú bývať s piatimi uchichotanými dievčatami a smiať sa z nás a s nami :) Teraz niečo o škole. Učia nás poväčšine veľmi dobrí pedagógovia a aj spolužiaci sú veľmi fajn. V skupine máme Poľku, Talianku, Fínku, Číňanku, Švéda, Američanov, Turka a na hodinách sa dobre bavíme. V pondelok máme konverzáciu s perfektnou učiteľkou Zinajdou, ktorá vie prechádzať z témy na tému a nikdy sa nenudíme. V utorok máme jazyk médií a potom obchodný jazyk, čo ma až tak nebaví... Ale nevadí, veď niekedy treba aj flákať ;) V stredu je na programe litika a film, vo štvrtok gramatika a ruské kultúrne tradície a v piatok lexikológia. Učitelia to berú poctivo, na hodiny sa pripravujú a vedia učivo vysvetliť tak, ako nikto doteraz. Som veľmi spokojná :) Z galérií a múzeí som si zatiaľ pozrela Ermitáž, chrám Spas na krovi, múzeum Puškina a Anny Achmatovovej. Všade sa mi VEĽMI páčilo, teším sa na ďalšie! Máme kúpené už aj lístky so Marinského a Michajlovského divadla, teším sa :) A teším sa na jar, zelenú trávu a kvitnúce stromy, lebo mi už ten sneh začína liezť hore krkom... Hoci tu vôbec nie je veľká zima, ale sadnúť si do parku na lavičku a čítať si sa predsa len nedá :) Ľudia moji, verím, že sa napriek situácii na Slovensku nedostávate do depresie a že smiech a dobrá nálada víťazí aj vo vašich dušiach. Myslím na vás, DRŽTE SA!!! Vaša Ivet :)